Ako zdravé sú vlastne disky v bežných počítačoch s Windows? Na túto otázku sa pokúsila odpovedať nová správa Disk Health Insights Report 2026 H1, ktorú koncom októbra zverejnila softvérová spoločnosť EaseUS. Analyzovala viac ako 440 000 pevných diskov (HDD) a SSD diskov, z ktorých jej diagnostický softvér zozbieral údaje o zdravotnom stave v období od 1. februára do 31. júla 2026. Výsledok je nápadný: klasické pevné disky dostali varovné hodnotenie približne 20-krát častejšie ako SSD.

Na prvý pohľad to vyzerá ako jednoznačné víťazstvo SSD. Pri bližšom pohľade však čísla hovoria aj niečo menej príjemné – a práve to je dôležité pre každého, komu záleží na vlastných dátach.

Čo správa zistila

Každý disk v súbore dostal jedno zo štyroch hodnotení: dobrý, upozornenie (Caution), zlý (Bad) alebo neznámy stav. Rozdiely medzi oboma typmi diskov sú výrazné:

• Pevné disky (HDD): 74,73 % v dobrom stave, 23,04 % s upozornením a 1,78 % v zlom stave. Spolu teda takmer každý štvrtý HDD (24,83 %) dostal varovné hodnotenie.
• SSD disky: 98,26 % v dobrom stave, iba 0,21 % s upozornením, no 1,01 % v zlom stave. Spolu 1,22 %.

Správa tiež ukazuje, ktoré skupiny pevných diskov boli rizikovejšie. Medzi HDD s kapacitou pod 250 GB malo upozornenie alebo zlé hodnotenie takmer 40 % kusov, pri diskoch, ktoré už nabehali viac ako 5 000 prevádzkových hodín, to bolo 28,1 %. Horšie dopadli aj disky so starším rozdelením MBR (34,14 %) v porovnaní s modernejším GPT (19,29 %). Autori tieto čísla uvádzajú ako súvislosti, nie ako príčiny – pravdepodobne v nich hrá úlohu najmä vek zariadení, keďže malé disky so starým rozdelením bývajú typické pre staršie počítače.

Dôležité upozornenie k číslam

Ide o údaje z počítačov, na ktorých bežal diagnostický softvér EaseUS. Sami autori priznávajú, že vzorka nie je štatisticky reprezentatívna pre všetkých používateľov Windows a že správa nemeria skutočnú poruchovosť ani životnosť diskov – hodnotí len zdravotný stav podľa diagnostických údajov. Metodiku jednotlivých hodnotení podrobne nevysvetľuje a neuvádza ani výrobcov. Výsledky preto treba brať ako zaujímavý obraz terénu, nie ako porovnanie spoľahlivosti značiek, aké poznáme napríklad zo štatistík spoločnosti Backblaze.

Prečo HDD „kričí“ a SSD mlčí

Najzaujímavejší detail sa skrýva v pomere medzi upozornením a zlým stavom. Pri pevných diskoch výrazne prevažuje upozornenie nad zlým stavom – disk sa teda zhoršuje postupne a dáva o sebe vedieť. Pri SSD je to naopak: zlých hodnotení je takmer päťkrát viac ako upozornení. Naznačuje to, že SSD môže prejsť zo „zdravého“ stavu rovno do vážneho problému bez dlhšieho varovného obdobia – čo zodpovedá aj skúsenostiam z praxe.

Zodpovedá to aj tomu, aké diagnostické údaje S.M.A.R.T. správa najčastejšie zachytila:

• Pri HDD dominoval atribút 05 – počet realokovaných sektorov. Disk ním hlási, že niektoré miesta na platni už nedokáže spoľahlivo čítať a nahradil ich rezervnými. Tento atribút tvoril až 70 % varovných indikátorov pri diskoch v zlom stave.
• Pri SSD išlo najmä o indikátory opotrebenia – podiel spotrebovanej životnosti, vyrovnávanie opotrebenia buniek či zostávajúcu životnosť. Flash pamäť znesie len obmedzený počet zápisov.

Pevný disk je mechanické zariadenie s rotujúcimi platňami a čítacími hlavami, ktoré sa opotrebúvajú postupne, a preto býva viac času všimnúť si problém. SSD nemá pohyblivé časti, no keď zlyhá jeho radič alebo firmvér, disk môže zo dňa na deň prestať byť viditeľný v systéme.

Čo to znamená pre bezpečnosť a obnovu vašich dát

Z pohľadu záchrany dát sú obe zistenia dôležité. Ak máte v počítači starší pevný disk, správa potvrdzuje, že varovné signály sú pomerne bežné – a treba ich brať vážne. Ak máte SSD, nízky podiel problémov neznamená, že zálohu môžete zanedbať. Práve to, že SSD sa často pokazí bez varovania, je dôvod, prečo musí byť záloha pripravená vopred.

Ďalší rozdiel je pri samotnej obnove. Pri pevnom disku s poškodenými sektormi sa dáta dajú v laboratóriu často získať, ak sa poškodenie včas zastaví. Pri SSD obnovu sťažujú šifrovanie priamo v radiči, ktoré mnohé modely používajú, spôsob ukladania dát do buniek a funkcia TRIM, ktorá zmazané bloky rýchlo uvoľňuje. Preto platí: čím menej sa s poškodeným diskom manipuluje, tým väčšia je šanca na úspech.

Varovné príznaky, ktoré by ste nemali ignorovať

• cvakanie, škrípanie či opakované roztáčanie pevného disku,
• výrazné spomalenie, zamŕzanie pri otváraní súborov a chyby pri kopírovaní,
• hlásenie diagnostického nástroja o realokovaných sektoroch alebo nízkej zostávajúcej životnosti SSD,
• disk, ktorý občas „zmizne“ zo systému a potom sa znova objaví.

Praktické rady

• Zálohujte podľa pravidla 3-2-1: tri kópie dát na dvoch rôznych typoch médií, z toho jedna mimo domu alebo firmy (napríklad v cloude alebo na odpojenom disku).
• Kontrolujte stav diskov pravidelne – napríklad raz za mesiac – a zmenu hodnotenia berte ako signál na okamžitú zálohu.
• Staré malé HDD plánujte vymeniť skôr, než zlyhajú, najmä ak je na nich systém alebo firemné údaje.
• Neplňte systémový disk do posledného miesta – sťažuje to prácu systému aj prípadnú obnovu.

Čo nerobiť, keď disk začne zlyhávať

• Nespúšťajte opakovane kontrolu disku (chkdsk), defragmentáciu ani rôzne „opravné“ programy – pri fyzicky poškodenom disku môžu zničiť ďalšie dáta.
• Nenechávajte poškodený disk bežať celé hodiny pri pokusoch o kopírovanie.
• Neotvárajte disk, nevymieňajte jeho elektroniku a nepoužívajte „domáce triky“, ako je mrazenie či búchanie.
• Na disk, z ktorého chcete obnoviť dáta, nič neinštalujte ani neukladajte.

Záver

Nová správa potvrdzuje to, čo poznáme z praxe: pevné disky starnú a dávajú o tom vedieť, SSD vykazujú varovania oveľa zriedkavejšie, no keď sa pokazia, býva to často náhle. Žiadny typ disku nie je dôvodom vzdať sa zálohovania.

Ak ste už o dáta prišli alebo váš disk vykazuje niektorý z uvedených príznakov, obráťte sa na odborníkov na www.zachranaudajov.sk. Neskúšajte svojpomocné opravy – môžu poškodenie zhoršiť a znížiť šancu na úspešnú záchranu dát.

Zdroj: EaseUS – Disk Health Insights Report 2026 H1